9. Zjednotenie Európy

To, že občania členských štátov Európskej únie môžu študovať a pracovať v ktorejkoľvek z nich, je jedným z najdôležitejších výsledkov zjednocovania Európy. Považujeme to už za samozrejmosť, ale v čase začiatku celého procesu – v 50. Rokoch 20.storočia. Prvé združenia, ktoré sa usilovali o zjednodušenie obchodu a užšiu spoluprácu v hospodárstve, mali ešte úplne iný názov, napríklad Európske združenie uhlia a ocele a Európske hospodárske spoločenstvo.

9.1 Európska únia (EÚ)

Rada Európskej  únie prijíma najdôležitejšie rozhodnutia. Tvoria ju hlavy štátov a vlád členských štátov únie. Stretávajú sa obyčajne 2 – krát za rok, ale podľa potreby aj častejšie. Skrátený názov Európska rada slúži na označenie pravidelných zasadnutí ministrov jednotlivých členských štátov. Po schválení Lisabonskej zmluvy má  od roku 2010 Rada EÚ svojho predsedu, ktorý vykonáva funkciu prezidenta EÚ vo vzťahu k ostatným krajinám sveta. Európsky parlament prerokúva a schvaľuje zákony a zákonné opatrenia, ktoré by mali platiť vo všetkých  členských štátoch. Nie vždy  je to jednoduché. Jednotné právne normy sa zavádzajú iba v niektorých oblastiach – v tých, v ktorých to má zmysel. Pristupujúci štát musí počas rokovaní  o vstupe, prípadne do určitého času po prijatí, prispôsobiť svoje zákony tým, ktoré platia v únii. Európska komisia pôsobí ako vláda Európskej únie. Jej členmi sú ministri – komisári. Pracujú na tom, aby v oblastiach, za ktoré zodpovedajú, bola spolupráca členských štátov čo najlepšia. Súčasťou  Európskej únie sú aj Európska centrálna banka a Európsky súdny dvor. Aj keď  sa vo všeobecnosti  za sídlo únie  považuje Brusel[1] (hlavné mesto Belgicka), neplatí to pre všetky inš !@#$%^&*úcie. Európsky parlament zasadá okrem Bruselu aj v Štrasburgu[2].