Najrozsiahlejšou nížinou je Východoeurópska nížina, ktorá sa rozprestiera vo východnej časti Európy. Južne od nej sa nachádza Kaspická nížina, ktorej väčšina povrchu je nižšie ako hladina svetového oceána (preliačina). Rozsiahle nížiny sa rozprestierajú v severnej časti strednej Európy pozdĺž Baltského mora a Severného mora. Táto oblasť nížin súvisle pokračuje do západnej Európy. Menšie nížiny sa vytvorili v povodí Dunaja, hlavne v strednej a dojnej časti jeho toku, a na severe Apeninského polostrova. Na formovaní povrchu niektorých nížin sa takisto podieľal ľadovec. V ľadových dobách zasahoval až po severný okraj Karpát. Preto sa na rozsiahlych územiach severnej polovice Európy zachovalo množstvo jazier ľadovcového pôvodu. Severná časť Východoeurópskej nížiny je, podobne ako nížiny v severnom Poľsku a Nemecku, málo úrodná. Súvislé zaľadnenie tam znemožnilo vznik kvalitnejších pôd. Najstaršie časti Európy tvorí Baltský štít, ktorý sa rozprestiera v oblasti Baltského mora. Pohoria severnej a západnej Európy vznikli prevažne  v prvohorách pred stovkami miliónov rokov. Ich povrch sa počas dlhého vývoja rozrušoval a v ľadových dobách bol značne zarovnaný ľadovcami. Tieto pohoria sú preto spravidla nižšie. Najrozsiahlejším pohorím na severe Európy sú Škandinávske vrchy[1], ktorých povrch bol značne ovplyvnený činnosťou ľadovcov. Prejavuje sa to najmä na pobreží mora dlhými  a hlbokými zálivmi – fjordami. Na východe tvorí hranicu a Áziou pohoria Ural[2]. V južnej Európe sa v dôsledku pohybu africkej dosky na sever vyvrásnili Pyreneje,  Alpy, Karpaty, Dináre a Apeniny. Sú to prevažne vrásové a kryhové pohoria. Najrozsiahlejším a zároveň najvyšším pohorím sú Alpy, ktoré vytvárajú asi 1 200 km dlhý oblúk prechádzajú viacerými štátmi.