Vodstvo Európy
4.Vodstvo Európy
Prírodné podmienky, nájme dostatok zrážok, umožnili vznik hustej riečnej siete na väčšine územia Európy. Vodnatosť riek sa počas roka sa mení v závislosti klimatických podmienkach oblasti. Na severe Európy a vysoko v horách je zdrojom vody v riekach prevažne ľadovec a sneh, smerom na juh prevažujú zrážky vo forme dažďa.
4.1 Rieky Európy
Väčšinu územia odvodňujú rieky, ktoré tečú do morí patriacich k Atlantickému oceánu. V najsevernejších častiach Európy sa voda z riek dostáva do severného ľadového oceána. Najväčšou riekou v jeho úmori je Pečora[1] ktorá pramení v Severnom Urale. Najdlhšia Európska rieka Volga sa rozsiahlou deltou vlieva do Kaspického mora, ktorej je bezodtokovým jazerom. Do Kaspického mora sa vlievajú aj Ural a Emba. Volga aj ďalšie rieky vo východnej Európe Don a Dneper pretekajú cez rozsiahle nížiny a sú vzájomne prepojené riečnymi kanálmi. Najviac vody majú v jarnom období, keď sa v ich povodí topí sneh. Rieky v západnej Európe majú dostatok vody počas celého roka, ale najmä v zime, keď sú nižšie teploty.
|
Najvýznamnejšie sú Rýn, Loira[2], Seina, a Temža. Veľa riek je krátkych pretože na neveľkom území nemajú kde rozvinúť svoj tok. Rieky ktoré pramenia v strednej Európe majú najviac vody v jarných mesiacoch, keď sa v ich povodí topí. Medzi najvýznamnejšie patrí Labe, Odra, Visla. Rieky v južnej Európe sú najvodnatejšie v zime v letnom období majú vody nedostatok, menšie toky často vysychajú. Rieky, ktoré pramenia vo vysokých pohoriach, alebo prijímajú z nich veľa prítokov, majú najviac vody v apríli a máji, keď sa topí v horách sneh a ľadovce. Typickým príkladom sú Dunaj a Rhona. Pre lepšie využitia riek na dopravu človek upravil vodné toky výstavbou riečnych kanálov. Pre nás je veľmi významný prieplav Rýn – Mohan – Dunaj, ktorý umožňuje vodnú dopravu medzi západnou, strednou a juhovýchodnou Európou. Na niektorých riekach sú vybudované rozsiahle vodné nádrže, ktoré slúžia na vyrovnávanie toku riek počas roka a súčasne umožňujú výrobu elektrickej energie. |