8.Hospodárstvo Európy

Súčasne poľnohospodárstvo v Európe sa od poľnohospodárstva v minulosti výrazne odlišuje. Obyvatelia majú inú, podstatne lepšiu techniku na obrábanie pôdy, zavlažovanie, zber pôdy, jej skladovanie. Moderná technika umožňuje lepšiu starostlivosť aj o hospodárske zvieratá. Napriek všetkým vymoženostiam má ľudská práca v poľnohospodárstve stále významnú úlohu.

8.1 Priemysel Európy

Poľnohospodárstvo by ale nemohlo existovať bez prírodných podmienok. Patria k ním hlavne prvky súvisle s podnebím, napríklad príjemná teplota vzduchu. Od podnebia významne závisí kvalita pôdy. Aj povrch územia má veľký význam pre poľnohospodárstvo. Iné možnosti poskytujú nížiny, iné zase pohoria. Nevyhnutnou podmienkou poľnohospodárskej výroby je dostatok vody. K poľnohospodárstvu sa priraďujú aj lesné hospodárstvo a lov (rýb, ale aj iných živočíchov). Spoločne s ním majú to, že na dosiahnutie výsledkov (zber úrody, získanie a spracovanie dreva, ulovenie zvierat) potrebujú najskôr vynaložiť značné prostriedky. Poľnohospodárstvo má vo všeobecnosti dve základne časti: rastlinnú a živočíšnu výrobu. Podmienky ne nie sú v Európe rovnaké. V oblasti s chladnejším a vlhkejším podnebím (na severe a západe Európy) sú lepšie podmienky pre chov hospodárskych aj voľne žijúcich zvierat a v prímorských častiach aj pre rybolov. Teplejšie a suchšie podnebie (južná polovica Európy) je vhodnejšie pre pestovanie rôznych druhov plodín. Najrozšírenejšou obilninou Európy je pšenica[1]. Jej rôzne obrody sa pestujú nielen v teplejších a suchších oblastiach Európy, ktoré  jej najviac vyhovujú, ale aj v oblastiach s väčším množstvom zrážok. Veľmi kvalitná pšenica sa pestuje v Taliansku, veľa sa jej urodí  aj v Rusku, Francúzsku a na Ukrajine[2]. Chladnejšie podnebie vyhovuje raži. Okrem Ruska sú jej významnými pestovateľmi aj Poľsko, Fínsko a Nemecko. Na výživu obyvateľov a ako krmoviny sa pestuje aj kukurica.