Typická tundra v EurópeMalá časť Európy je v subarktickom podnebnom pásme. Najsevernejšie ostrovy Európy sú počas celého roka zaľadnené a je tu polárna pustatina. Na pobreží Severného ľadového oceána sa rozprestiera úzky pás tundier, ktoré  tvoria prevažne porasti machov, lišajníkov, nenáročných bylín a nízkych stromov a krov. Južnejšie, v miernom podnebnom pásme, rastú rozsiahle porasty ihličnatých lesov – tajga[1]. Tvoria ich smreky, smrekovce, borovice a z listnatých drevín hlavne brezy. Prevládajúce pôdy sú veľmi málo úrodne a počas väčšiny roka sú zamrznuté. Na viacerých miestach sú rozsiahle podmáčané plochy tvoriace rašeliniská. Najväčšiu plochu mierneho podnebného pásma zaberali v minulosti zmiešané a listnaté opadavé lesy, najmä buk[2], hrab, jedľa a dub. Väčšinu pôvodných lesov človek v minulosti odstránil. V súčasnosti sú súvislejšie lesy najmä v pohoriach. V oblastiach z menším množstvom zrážok najmä v juhovýchodnej a východnej Európe rozprestierali rozsiahle porasty trávnatých stepí a lesostepi s úrodnými černozemami a hnedozemami. Pôvodne stepi boli v minulosti rozorané z premenené na úrodnú poľnohospodársku pôdu. Ich zvyšky sú najlepšie zachované v Maďarsku a na Ukrajine. V najsuchších oblastiach s kontinentálnym podnebím v okolí Kaspického mora sú rozšírené polopúšte a púšte mierneho pásma. Pôdy sú úrodné iba na zavlažovaných územiach. V okolí Stredozemného mora a Čierneho mora rástli v minulosti subtropické listnaté a stálo zelené lesy s gaštanom, dubmi, cédrami a vavrínmi. Človek ich počas stáročí postupne vyťažil a z veľkej miery premenil na pasienky. Pôvodný les sa už neobnovil a nahradili ho rozsiahle porasty nízkych krovín.